Keď sme sa nedávno na klube bavili o japonskej kvalite, tak sme sa zhodli na tom, že ich výrobky (ich výsledky práce) sa nám páčia, ale sami by sme ich štýl práce neprijali. Sme predsa len trochu "iný". Čo sa automobilov týka, tak techniku a servis ovládajú predajcovia z Japonska už dlhšiu dobu dokonale. A to všeobecne. Ohľadom na výsledky veľkého testu ADAC-u v Nemecku, kde 55 tisíc čitateľov hodnotilo svoj automobil a spokojnosť so servisom. Na prvých 5 miestach sa umiestnili japonské značky na čele so SUBARU. Preto som sa pozrel na to trošku hlbšie a všeobecnejšie prečo je to tak. Urobil som takú menšiu dizertačnú prácu na tému Japonská kvalita.

Ako to všetko vlastne začalo?

Americká vojenská správa Japonska stála pred úlohou obnoviť vojnou zničený japonský priemysel. Japonských odborníkov bolo veľmi málo a kvalita japonských výrobkov bola nízka. Do Japonska boli pozvaní odborníci z USA, ktorí mali odovzdávať svoje skúsenosti Japoncom. Učili ich o potrebe zapojenia všetkých pracujúcich do procesu zabezpečenia kvality, a to s použitím vedeckých metód práce s faktami. Radoví zamestnanci sú k výrobnému procesu najbližšie, a preto sú najviac schopní nájsť oblasti pre zlepšenie kvality, z čoho vyplýva, že sú kľúčoví pre trvalé zlepšovanie kvality. Úlohou manažmentu je motivovať všetkých zamestnancov ku trvalému skvalitňovaniu, odstraňovať prekážky, ktoré bránia zamestnancom zvyšovať kvalitu a udávať celkový smer rozvoja podniku. Všetci pracovníci sa musia permanentne vzdelávať.

Japonský priemysel sa prudko rozvíjal a už o 4 roky dosiahol významné exportné úspechy. Japonsko sa stalo priemyselnou a obchodnou veľmocou a v 70-tych a 80-tych rokoch japonské výrobky dominovali na celom svete. Ako výraz vďačnosti a pre propagáciu nového prístupu ku kvalite sa v Japonsku zriadila Demingova cena, ktorou sú v Japonsku od roku 1951 každoročne oceňované podniky a jedinci za výsledky v oblasti kvality.

A ako to pokračovalo a pokračuje?

Jednou z najbežnejších charakterových čŕt japonského vnútorného trhu je zápas veľkých korporácií o trhový podiel. Na rozdiel od západného konkurenčného boja, v ktorom sa spoločnosti snažia o maximalizáciu zisku a tým čo možno najvyššie finančné uspokojenie svojich akcionárov prostredníctvom dividend, sa japonské firmy sústreďujú na dokazovanie schopností svojich manažmentov a kvality svojich výrobkov ovládnutím čo najväčšej časti určitého trhového segmentu. Aby túto "harmóniu súťaživosti" nenarúšali zahraniční konkurenti, japonské subjekty sa za výdatnej pomoci vlády, často neférovej zomknú, vytlačia votrelca z trhu (napr. dumpingovými cenami) a až následne sa sústredia na vlastný konkurenčný zápas.

Najväčší rozdiel v obchodnej expanzii Japonska z 30.-tych a 70.-tych až 80.-tych rokov minulého storočia predstavuje zmena v postoji ku kvalite vyvážaných produktov a dôraz na presadenie vlastných japonských značiek vo svete. V minulosti bola kvalita japonských výrobkov hodnotená ako najnižšia spomedzi industrializovaných krajín a pirátske kopírovanie cudzích značiek bolo bežnou praxou, zatiaľ čo dnes sa "Made in Japan" stotožňuje s výrobkami najvyššej svetovej kvality. Ďalším rozdielom medzi minulosťou a súčasnosťou bola úzka previazanosť vývozu s kolonizačnou politikou Japonska v okupovaných štátoch Ázie, t. j. výmena tovarov za suroviny, dovážané z podmanených území, ktorá samozrejme nemala nič spoločné s voľným trhom.

Jeden z hlavných dôvodov však zostáva pre obe obdobia spoločný - vysoké pracovné nasadenie a absolútna oddanosť japonského robotníka svojej práci, kvalite jej výsledku a lojálnosť voči zamestnávateľovi.

V zmenenom prostredí globálnej ekonomiky to ide ťažšie ako voľakedy, keď stačil iba elán a vysoké nasadenie. Tri povojnové generácie Japoncov si ctili starú osvedčenú životnú pravdu, že statočná a húževnatá práca prináša zaslúžené ovocie. Dlhodobá a absolútna oddanosť pracujúcich svojím zamestnávateľom bola na osoh obom stranám a zveľaďovala celú krajinu.

A ako to vlastne je s tým ich štýlom riadenia?

Množstvo systémov, ako napr. celoživotné zamestnanie, "senior" systém a podnikové odbory tvoria základný charakter riadenia práce a ľudských zdrojov v Japonských spoločnostiach. Japonský personálny manažment sa odlišuje od amerického a európskeho v mnohých veciach. V princípe dáva prioritu "seniorstvu" alebo dĺžke služieb pre spoločnosť. Celoživotné zamestnanie začína po ukončení školy a končí dôchodkom. Spoločnosť garantuje prácu počas celého obdobia. Práca s ľuďmi je orientovaná na vzťahy medzi pracovníkmi, rozvoj osobnosti, garanciu zamestnania, rovnosť a spokojnosť jednotlivca. Ako celok je uprednostňovaná skupina, nie jednotlivec. Štruktúra práce je pružná, sú aktívne malé skupiny, je zabezpečená rotácia práce, tímová práca a systém pracovníkov schopných zvládnuť viac činnosti (nie úzka špecializácia). Medzi ďalšie charakteristické črty patrí spolupráca medzi manažmentom a pracovníkmi, prevaha mužov a relatívne vysoké postavenie a vážnosť inžinierov a technikov.

Nábor pracovníkov

Japonské spoločnosti príjmajú nových pracovníkov väčšinou zo škôl, avšak zamestnávajú i pracovníkov s praxou. Nábor býva dlhodobý, študentov vyhľadávajú už rok pred ukončením. Spoločnosti si vyberajú študentov tiež podľa úrovne škôl a tiež určitých dlhodobých vzťahov, ktoré majú s príslušnou školou. Záverečné rozhodnutie padne až po rôznych pohovoroch a písomných skúškach. Mnoho z nových zamestnancov po nástupe prechádza vnútropodnikovým vzdelávaním.

Personálny rozvoj

Japonské spoločnosti venujú veľkú pozornosť vnútro firemnému vzdelávaniu. Pri vzdelávaní je okrem teórie kladený dôraz na prax. Existuje tiež samovzdelávanie pracovníkov a spoločnosti vysielajú svojich pracovníkov študovať do zahraničia. Tento vzdelávací systém zahrnuje:

• vzdelávanie podľa úrovne (noví pracovníci, ženy, stredná trieda pracovníkov, sekční manažéri, vedúci oddelení, výkonní manažéri)
• vzdelávanie podľa funkcie (obchodníci, inžinieri, technici, zamestnanci v zahraničných pobočkách)
• vzdelávanie pre špeciálne účely (pre prácu v zahraničí, informačné technológie, starší pracovníci a pod.)

Vyhodnocovanie výkonnosti

Používa sa na rozhodnutia súvisiace s platom, prémiami, vzdelávaním, presunom na iné miesto a postupom. Vyhodnotenie väčšinou robia vedúci pracovníci. Okrem pracovnej výkonnosti sa hodnotí napr. i schopnosť pracovať v tíme, alebo kreativita. Systém hodnotenia je dlhodobý, okrem jednotlivca sa hodnotí i skupina.

Pracovný postup

Japonské spoločnosti zakladajú svoje rozhodnutia o postupe zamestnancov na ich schopnostiach a výkonnosti. Sú dva druhy postupov, a to zvýšenie zodpovednosti alebo vo význame určitej úrovne kvalifikácie v rámci kvalifikačného systému práce. Zaradenie do inej úrovne kvalifikácie prebieha väčšinou na základe skúšok. Obecne platí, ze postup v japonských podnikoch je pomalý, dosť závisí od veku.

Mzdový systém a pracovný čas

Japonský mzdový systém je v princípe založený na viacerých faktoroch, avšak najväčšiu váhu má vek pracovníka. V menšej miere sa berie do úvahy typ práce, schopnosti a kvalifikácia. Zamestnanci okrem základného platu majú celý rad príplatkov, ako napr. za nadčasy, rodinu (manželku a deti), bývanie, dopravu, stravu a pod.

Oficiálny pracovný čas v japonských spoločnostiach sa pohybuje medzi 40 a 46 hodinami týždenné. Oficiálne je 5 dňový pracovný týždeň, avšak Japonci pracujú pravidelne "cezčasy", veľmi často v sobotu a tiež v nedeľu.

Negatívne aspekty japonského štýlu manažmentu

Japonský štýl riadenia má mnoho rozličných špeciálnych čŕt, z ktorých mnohé sú vysoko pozitívne, avšak existujú aj také, kde vznikajú problémy. Prvý problém vzniká s uplatňovaním teórie "uchi" a "soto" ("v skupine" a "mimo skupiny"). Vedomie skupiny ako jednotného telesa, ktoré navonok prezentuje svoje názory a rozhodnutia vedie k netolerancii názorov a kritiky zvonka. Vedie to k tendencii vynášať rozhodnutia a súdy založené na internej organizačnej logike. Ako výsledok je problém akcionárov, prípadne spotrebiteľov, ktorých názory sa často neberú do úvahy.

Podobne i zahraničné spoločnosti majú pocit diskriminácie.

Druhý problém býva často spojený s vysoko kontextualnou povahou praktík japonského riadenia, čo často môže viest k nejasným vzťahom, pravidlám a procedúram vo vzťahu k subdodávateľom, spolupracujúcim spoločnostiam a ľuďom, ktorí do spoločnosti nastúpia. Tretí problém je zviazaný s metódou riadenia, ktorá ľudí priviaže k spoločnosti tak, že jej venujú podstatnú časť svojho života. Mimo práce a po odchode do dôchodku stratia zmysel života a nedokážu sa z neho tešiť. Majú extrémne problémy adaptovať sa na život bez práce. Štvrtý problém je nedostatok inovácie a kreativity ako dôsledok tzv. "seniority" systému. Napriek tomu, že potreba zlepšovania je stále vo vedomí Japoncov, zrodenie revolučných myšlienok nebýva časte. To je dôvod, prečo Japonsko zostáva v nových technológiách za USA.

Japonská ekonomika je silná, rovnako ako Yen, preto japonské investície sú vo svete veľmi vítané. V súčasnosti vzhľadom na veľmi drahú pracovnú silu v Japonsku (jedna z najdrahších na svete) je výhodná pre japonské spoločnosti vyrábať v zahraničí a importovať výrobky do Japonska. Mnohé malé výrobné podniky majú napr. pobočky v USA, ktoré pre nich kooperujú.

Kontrola - jeden zo základných faktorov kvality

V japonských firmách je kontrola založená najmä na kolektíve. Keďže za výsledky je zodpovedný kolektív ako celok, chyba môjho spolupracovníka je i mojou chybou, a preto sa zamestnanci navzájom "strážia", pretože skupina, ktorá by mala často chybné výrobky by strácala prestíž v rámci podniku. Jednotlivec v Japonsku nie je z chyby osobne obviňovaný, pretože by tým stratil tvár a "zrútil" by sa mu tak celý svet. Pri kontrole sa používajú najmä implicitné kontrolné mechanizmy, čo znamená, že kontrola je vykonávaná predbežne alebo priebežne.

Kvalita je nejednoznačný, komplexný pojem majúci mnoho významov. Pod pojmom kvalitný učiteľ, kvalitná škola rozumieme najčastejšie dobrého učiteľa, dobrú školu (školu, ktorá má vysokú úroveň); pod pojmom kvalitný výrobok rozumieme najčastejšie hodnotný, dobrý, elegantný, cenný, perfektný, dokonalý, bezporuchový, pekný a pod. výrobok.

Kvalitu určuje zákazník a kvalitné je to, s čím je zákazník spokojný.

Na záver by som len stručne zhodnotil fakty: Výsledkom kontroly je kvalita. Výsledkom kvality je spoľahlivosť. A tou SUBARU a ostatné japonské značky vynikajú. HOWK

Ivan, alias taxi

Pridajte sa k nám: